Na zdravotné problémy jej pomáha len konope. Sudcom sa to však nepáči

Na zdravotné problémy jej pomáha len konope. Sudcom sa to však nepáči

 

Ekzém si natiera konopnou masťou, aj boľavé kĺby a praskajúce cievy. Keď sa jej pre astmu dýcha čoraz ťažšie, inhaluje cannabis a záchvat ustúpi. Z rastlinky konopy si pripravuje tinktúru proti bolestiam hlavy, zábaly, kúpele - a nelieči nimi len svoje boliestky. Jej konopná masť pomáha na boľavé kĺby či kožné problémy aj susedom, kamarátom a známym, dokonca aj policajtovi vyšetrujúcemu jej prípad. „A sudca, ktorý to rozhodoval, novinárom povedal, že o marihuane predtým nič nevedel. Celú noc pred pojednávaním vraj presedel na internete a čítal si môj web,“ krúti hlavou 52-ročná Bushka. Občianskym menom Libuše Bryndová. Známa propagátorka konopy v Českej republike žije v starom dome v dedine Zlukov pri českom Tábore a netají sa tým, že na výrobu svojich elixírov pestuje konopu. Žiadne iné lieky už nepotrebuje. A to jej predpisovali silné kortikoidy... „Ak užívate trávu dennodenne ako liek, telo si na ňu zvykne. Psychoaktívny efekt vôbec nenastane. Obviňovať chorých, ktorí sa liečia trávou, že si pritom užívajú, je hrozne nespravodlivé,“ pokračuje teta Bushka, ako ju jej známi familiárne volajú. Jej liečebné metódy donedávna nikomu neprekážali. Policajti jej vraj hovorili, nech je pokojná, že oni majú iné starosti. Potom však o nej a jej liečebných metódach odvysielala Česká televízia reportáž a polícia začala vyšetrovať.

 

Laboratórium na marihuanu:

 

Bushka sedí v nedokončenej kuchyni a má depresiu. Z trestného stíhania, z toho, že po zbabranom zubárskom zákroku prišla o chrup, a z toho, že pre tieto problémy nemôže pokračovať v písaní svojej novej knihy. Po policajnej razii sa ospravedlnili aj remeselníci, ktorí jej mali rekonštruovať dom. Teraz tu žije s mačkou Ubique a čiernym kocúrom s bielymi labkami, Panáčikom vo fraku. S Ubique sú spolu už desať rokov. Kedysi to bola hrdá pražská bytová mačka. Teraz si už tri roky užíva slobodu vidieka a veľmi sa jej to páči. Vždy však nejako vycíti, keď sa jej panej zhorší zdravotný stav alebo na ňu príde smútok. Vtedy nechá zábavky na dvore, pribehne, pritúli sa, ako keby naznačovala: Som tu a chcem ti pomôcť. Panáčik vo fraku je miestny squatter. Najprv chodil len na žrádlo. Keď prišla zima, definitívne sa nasťahoval dovnútra, našiel si miesto na gauči a odvtedy je súčasťou domácnosti. U Bushky sa nesuší len konopa, dopestovaná vzadu v záhrade, ale aj ďalšie liečivé bylinky. Jej babička bola bylinkárka, Bushka s ňou odmalička zbierala rastlinky, pripravovala čaje, liečivé mastičky a tinktúry - a vyzná sa v tom doteraz. Spolu s konopnou masťou si od nej susedia s boľavými kĺbmi či vredmi predkolenia odnášali aj zmesi na účinné bylinkové čaje. „Keď to tu u mňa prehľadávali policajti, ľudia v dedine si mysleli, že som asi teroristka,“ rozmýšľa Bushka. „Ďalší hovorili, že v záhrade mám laboratórium na marihuanu a že z môjho komína občas stúpa čierny dym. Chlapcom, ktorí mi občas pomáhali s drevom, to rodičia zakázali. Po masti si však susedia chodili aj ďalej - ibaže potme, aby ich nikto nevidel.“

Dáma:

„Teraz som stará babka z dediny, ale pred rokmi som bola dáma, ktorá lieta súkromným lietadlom na oficiálne vládne návštevy,“ usmieva sa Bushka. Má za sebou pestrý život plný nezvyčajných zážitkov. Bola zo šťastnej generácie poznamenanej hippies, z bezstarostnej partie dlhovlasých „máničiek“, ktorí experimentovali s drogami, a marihuana bola ešte ten najnevinnejší výstrelok. V Mexiku, kam jej otca poslali ako odborníka na automatizáciu a kde boli cigaretové papieriky nedostatkovým tovarom, menila tie z Česka za tú najkvalitnejšiu trávu. Neskôr, v roku 1982, využila možnosť opustiť stiesnený svet komunistického Československa a so štvorročným synom emigrovala. Najprv žila vo Francúzsku, neskôr sa presťahovala do Belgicka. Pracovala pre Európsku komisiu a vychovávala svoje dieťa. A, čuduj sa svete, zdravotné problémy súvisiace s astmou a alergiou jej zmizli samy od seba! „V Bruseli sa konopa fajčila na recepciách a večierkoch, pre mňa to však vôbec nebola nejaká pravidelná záležitosť. Bola som pracovne veľmi vyťažená a navyše som sa sama starala o dieťa. Marihuana bola pre mňa možno občasná zábava. Ale niekedy prešli celé mesiace aj roky a ani som si na ňu nespomenula,“ hovorí žena, ktorá nechcela, aby jej syn bral cannabis ako nejakú strašnú drogu. „Keby trávu vnímal ako extra zakázanú vec, mal by chuť s ňou potajomky experimentovať. U nás to vždy bolo niečo ako alkohol: dospelí môžu, ale nie je to nič pre deti. Trávu konzumujem roky a nemám proti nej žiadne námietky, ale nie som za to, aby sa príliš oslavovala - rovnako ako nie som za to, aby sa oslavoval alkohol. To nie je dobré pre decká. Potom majú pocit, že keď to budú užívať, tak budú in.“

Vazelína, olej, kadidlo:

V deväťdesiatom piatom sa Bushka predsa len vrátila do Česka. A vrátili sa jej aj zdravotné problémy, ktoré po emigrácii zmizli - atopický ekzém, astma, pridružila sa cukrovka, artróza a riziko vzniku zeleného zákalu. Lekári jej predpisovali silné lieky. Ona si však spomenula na babičku a jej bylinky. A na sušienky svätej Hildegardy, ktoré ešte v stredoveku pripravovali z konopy v kláštoroch a liečili nimi ľudí trpiacich epilepsiou. Vykašľala sa na syntetické lieky a svoje neduhy začala liečiť konopou. Úspešne. Svoje recepty na masti a tinktúry postupne vylepšovala a vôbec s nimi nerobí tajnosti. Zavesila ich na svoj web, nech si ich nájde každý, kto potrebuje. „Môj sen je, že si ich raz bude každý pestovať a variť sám. Je to fakt namáhavé, pri každej várke strávim dvadsaťštyri hodín čistého času a dýcham tie výpary, a to nie je nič príjemné.“ Základom jej mastí je žltá vazelína s olejom z konopných semien na kožné problémy a gáfor na kĺby a svaly. Do nich pridáva rastlinky, a to úplne celé, lebo aj v listoch sú liečivé látky. Psychoaktívne THC, ktoré je tŕňom v oku policajtom a sudcom, vraj v liekoch nesmie chýbať. Inak sú dobré možno tak na kozmetické účely, ale na liečbu ani náhodou. Účinok masti zosilňuje pridaním živicového kadidla.

Zhabali škatuľky:

„Keď ku mne prišli policajti prvý raz, bolo to mimo vegetačného obdobia, takže u mňa nenašli skoro nič. A to, čo našli, malo taký nízky obsah THC, že som vo svojej komunite takmer stratila dobrú povesť, lebo pestujem nekvalitné modely,“ smeje sa Bushka. „Keby si aspoň počkali do žatvy...“ Ani vtedy by však orgány činné v trestnom konaní neurobili žiadne veľké terno. Bushka nepestuje žiadne „pecky“. Na liečebné účely jej rastlinky vyhovujú a stačia, ale o takúto trávu približne s piatimi percentami THC by na čiernom trhu vraj nikto ani nezakopol. Tomu zodpovedal aj trest, ktorý navrhla v obžalobe štátna zástupkyňa: prepadnutie dvadsiatich šiestich rastlín konopy a dvoch škatuliek masti zelenej farby. Občas už aj policajti, ktorí jej prezerali dom, považovali spoločenskú nebezpečnosť jej konania za absurdnú. Veď jej mastičky, ktoré zadarmo rozdávala, pomohli toľkým v okolí, že by sa skôr dalo hovoriť o spoločenskej prospešnosti. Ani to nepomohlo. Vlani v júli ju odsúdili na dva mesiace s ročnou podmienkou. Paradoxne, v ten istý deň povolili v Rakúsku užívanie marihuany na liečebné účely. A Bushke nepomohol ani nedávny verdikt českého Najvyššieho súdu, ktorý v podobnom prípade rozhodol, že pestovanie konopy na samoliečiteľstvo trestné nie je. Hoci v decembri odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil prípad okresnému súdu na opätovné prerokovanie, Bushka ešte ani zďaleka nemá vyhraté.

Kde nepomôže veda…:

Advokátka Klára Veselá-Samková sa k obhajobe tety Bushky dostala cez ich spoločného kamaráta, ktorého zhodou okolností v tom čase tiež zastupovala v „marihuanovom“ procese. „Je to anorektik trpiaci maniodepresívnou psychózou a žije s HIV pozitívnym priateľom. Konopa, ktorú si pestovali v byte, im pomáhala žiť tam, kde im moderná lekárska veda pomôcť nedokázala. V ich prípade som sa so sudcom dohodla na podmienečnom zastavení trestného stíhania. Sudca bol mimoriadny človek s pochopením pre vec a hlavne pre problémy reálneho života,“ konštatuje Klára. To sa o Bushkinom sudcovi povedať nedalo. „V jej prípade podľa mňa ide o fundamentálnu otázku slobody, ktorá má presah ďaleko za otázku pestovania konopy. So slobodou je totiž zviazaná otázka zodpovednosti. Má človek právo rozhodovať slobodne o sebe samom? O spôsobe svojej liečby, o užívaní konopy? Z čoho vyplýva právo štátu túto slobodu popierať? Základná právna idea je, že sloboda jedného sa končí tam, kde sa začína sloboda iného. Ako je ohrozená sloboda druhého tým, že niekto užíva svojpomocne vyrobený liek, ktorý navyše nemôže byť farmaceuticky adekvátne nahradený?“ Klára Veselá-Samková dúfa, že Bushkin prípad pomôže zmeniť súčasnú prax českých súdov a tie prestanú tých, ktorí používajú konopu na liečebné účely, považovať za prechovávateľov drog. „To, že mám v garáži kanister benzínu, neznamená, že sa chystám vyliať ho susedovi na pozemok a zapáliť mu dom. Benzín je možné naliať do kosačky na trávu a konopou je možné natierať reumatické kolená.“